Kalvária na Hornej Rovni, č. ÚZPF 12309/1-13, reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky

Časť 1: Kalvária na Hornej Rovni, č. ÚZPF 12309/1-13, reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky - Maľby na plechu

Cieľom je prinavrátiť pôvodnú významovosť a duchovný zámer značne zdegradovaných pôvodných barokových estetických hodnôt pamiatky. Na dosiahnutie tohto cieľa je navrhnuté konzervátorský-mi metódami stabilizovať hmotnú podstatu pamiatky jej plechových častí a dochovanej originálnej polychrómie. Na zachovanie zvyšnej pôvodnej maľby a plechového nosiča sa pridá len nevyhnutný materiál na jeho konzervovanie. Konzervačnými vrstvami sa stabilizuje materiál. Zachovanie skutočnej historic-kej podstaty bude zaistené zakonzervovaním a uložením do múzea alebo depozitu kde bude dielo chránené opatreniami na predĺženie životnosti a pred ďalšou devastáciou plechového nosiču a origi-nálnej barokovej maľby, ktorá by pokračovala v extrémnych podmienkach v exteriéri. Vychádzajúc z pravidla reverzibilného prístupu reštaurátorských zásahov na barokových národných kultúrnych pamiatkach sa v tomto prípade nedá uplatniť, keďže pamiatka má byť aj naďalej umiestnená v exte-riéri, predpokladá sa že takýto reverzibilný reštaurátorsky zásah by neodolával poveternostným vplyvom. Uprednostní sa zachovanie predmetu v stave zakonzervovania a dochovania originálnych barokových vrstiev. Zachovaný – zakonzervovaný originál v optimálnych podmienkach sa nebude časom meniť a v bu-dúcnosti poslúži k ďalším výskumom a podkladom na nasledujúce potrebné rekonštrukcie v priebe-hu nasledujúcich časových odstupov. Existuje určitá špecifická metóda, ktorá sa uplatňuje pri konzervovaní kovu v exteriéri a tou je ná-hrada diel vernou kópiou. Simuluje sa pôvodný vzhľad historicko-umeleckého objektu. K náhrade diel nás prinúti prostredie v exteriéri, ktoré nie je možné ovplyvňovať. Navrhnuté je (na základe dobových fotografií a zvyškov polychrómie na origináli), vytvorenie na nových kovových nosičoch verné autorské kópie všetkých barokových korpusov zdokumentovaných na historickej fotografii Sergeja Protopopova zachytávajúcich stav malieb v roku 1937. Adekvátnou technikou pre barokové kópie docieliť autentický výraz diel. Estetický, historický, duchovný vý-znam a materiál objektu budú zachované.

Časť 2: Kalvária na Hornej Rovni, č. ÚZPF 12309/1-13, reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky - kameň

Technický stav Kalvárie na Hornej Rovni sa dá označiť jednoznačne za žalostný. Z konštrukčno- statického hľadiska je síce v uspokojivom stave, tragická je však degradácia kamenných hmôt ktorá postihla prakticky najcennejšie prvky tohto objektu. Kamenné stély fragmenty výjavov z krížovej cesty, na vrchole je kompozícia Ukrižovania doplnená dvomi kamennými figúrami sv. Jána a Panny Márie. Architektúra zastavení je na mnohých miestach poškodená, povrch je znečistený depozitom a pokrytý mikroflórou. Konštrukčná pevnosť tmelov sa javí z veľkej časti ako dobrá, štruktúra ich povrchu a farebnosť však už nespĺňajú v súčasnosti estetické nároky na dôstojnú prezentáciu tak zásadného objektu. Na veľa miestach je kameň eróziou ustúpený pod hladinu týchto tmelov, mnohé sú tiež vypadané, odtrhnuté od podkladu, či mechanicky poškodené. Kamenné stupne pred zastave-niami sú v minulosti viditeľne tmelené, veľká časť doplnených hmôt je však vypadaná. Dajú sa od-sledovať stopy po lepení poškodených stél, v súčasnosti však ani jedna nejaví známky poškodení smerujúcich k väčšiemu rozpadu kamenných blokov. Výnimkou je posledné zastavenie, ktoré malo ešte donedávna zo zadnej strany položenú odpadnutú tretinu frontónu, ktorú niekto neodborným spôsobom dolepil a premodeloval cementom. Zásah bude nutné pracne odstrániť a vzhľadom k ad-héznym schopnostiam cementových zmesí, to bude veľmi pravdepodobne predstavovať zánik alebo následnú nepoužiteľnosť onoho dolepeného kusu. Dá sa tak konštatovať už teraz vážne poškodenie, už tak dosť zasiahnutej pamiatky, s následkom úbytku hmotnej podstaty diela. Reliéfne plochy sú v torzálnom stave, pri prvých dvoch zastaveniach sa ešte dá hovoriť o trochu lepšej miere zachovania. Táto ale umožňuje akurát vnímať rozbudovanosť kompozície na viacero plánov a dáva tušiť niekdaj-šiu výtvarnú a remeselnú kvalitu. Pri poslednom zastavení je možné konštatovať úplný zánik reliéfu. Výpovedná hodnota pre laického diváka sa tak prakticky zmenila z pôvodnej duchovnej, na jasne identifikovateľné memento hodnotnej pamiatky, zaniknutej v dôsledku dlhodobého zanedbania. Kompromisným riešením akceptujúcim v niektorých prípadoch zachované hmoty, je neutrálne nápo-dobivá metóda. Existujúce podklady v kombinácii s fragmentami umožňujú analýzu kompozícií na jednotlivé priestorové plány. Na základe takejto analýzy sa vyhotovia návrhy siluet, ktoré budú rea-lizované farebne v ploche reliéfov. V tomto zmysle je navrhnuté vo finálnej etape realizácie opatrenie objektov krycím náterom na vá-pennej báze. Vychádzajúc z historických fotografií a dobových postupov, by architektúra zastavení mala byť opatrená sivým náterom. Reliéfne plochy budú členené monochrómnymi plochami v silue-tách jednotlivých plánov. Farebná gradácia by mala predstavovať decentné tonálne rozdiely, od teplej lomenej bielej v prvom pláne, po chladnejší tmavší odtieň na pozadí. Pri pohľade z väčšej vzdialenosti by mal byť ako dominantne vnímaný rozdiel medzi sivou architektúrou a svetlým relié-fom, kompozičné členenie by zase malo preberať divákovu pozornosť pri priamom kontakte, stojac pred tou ktorou stélou. Na základe doteraz prevedených grafických analýz, sa javia štyri perspektív-ne plány ako optimálny počet. Je nevyhnutné spraviť farebné skúšky, určiť primerané farebné od-stupňovanie a zabezpečiť aby pri všetkých zastaveniach bola pri tejto interpretácii použitá identická farebnosť a podporená tak homogénnosť celého komplexu. Vzhľadom k úbytku hmôt v reliéfoch, vzniknutých výrazných odskokov, prasklín v hmote a otvorov ktoré ostanú po odstránení cemento-vých tmelov, bude nutné plochy plasticky uzatvoriť. Navrhnuté je, aby hmotové scelenie malo cha-rakter iba neutrálne doplnených plôch, a prepojení vystupujúcich amfibol v miestach, kde je jasné, že boli napojené plochou. Okrem technického uzatvorenia proti prenikaniu vlhkosti cez praskliny, sa takto dosiahne isté optické scelenie. Je nutné však zachovať a vzájomne výtvarne vybalansovať po-mer doplnených častí a priznaných poškodených povrchov.